Adrian Mutu sa narodil v roku 1979 v Rumunsku. Svoju kariéru odštartoval v miestnom tíme FC Arges Pitesti. Už keď mal 18 rokov, dokázal za tento klub nastrielať 14 gólov, čo okamžite pritiahlo pozornosť zaujímavých klubov zo zahraničia.
Adrian sa napokon rozhodol pre Dinamo Bukurešť, ktoré v ňom videlo budúcu národnú superstar. A stalo sa. Jeho pôsobenie v Bukurešti predčilo všetky očakávania a po tom, čo v 24 zápasoch strelil 25 gólov, bol vyhlásený za najlepšieho rumunského hráča od čias Gheorga Hagiho. Tieto výkony ho v priebehu pár mesiacov katapultovali do Interu Milano, kde však jeho pôsobenie nebolo najšťastnejšie - v tej dobe platilo v Taliansku pravidlo, že na ihrisku môžu byť maximálne traja hráči narodení mimo Európskej únie. Aby teda Adrian zbytočne nesedel, odišiel do Hellasu Verona.
V priebehu dvoch sezón tu Mutu nastrielal 16 gólov a aj vďaka nemu sa Hellas v sezóne 2001/02 zachránil. Keď sa to však tímu v nasledujúcej sezóne nepodarilo, Mutu odišiel na hosťovanie do Parmy s opciou na kúpu.
Potom už rumunská hviezda žiarila naplno. Mutu spolu s Adrianom vystrielali Parme fantastické piate miesto, keď Adrian nastrielal celkovo 17 gólov. V tej dobe práve prechádzala Chelsea do rúk Romana Abramovicha a práve Mutu mal byť jedným z hráčov, ktorí mali tvoriť kostru nového tímu. Preto Mutu požiadal Parmu o uvoľnenie a za 22,5 milióna eur prestúpil na Stamford Bridge.
Keď v prvých zápasoch Mutu rozvlnil sieť Leicesteru, Blackburnu a dvakrát Tottenhamu, v Chelsea si mädlili ruky, akú fantastickú kúpu urobili. Kto by bol vtedy tušil, že to je začiatok konca.
Vo zvyšku sezóne už Mutu v lige skóroval len dvakrát a jeho posledným pamätným zápasom bol duel v Champions League proti vtedy veľmi silnému Laziu, kde dal veľmi dôležitý gól.
V tej dobe sa objavili šumy, že jeho spoluhráči stratili s Rumunom trpezlivosť. Jeho arogantné správanie a neustále fajčenie pre nich bolo frustrujúce. Jediný, kto Adriana držal nad vodou, bol tréner Claudio Ranieri, no ten sa čoskoro potom stal obeťou vyhadzovu a do Chelsea prišiel José Mourinho.
Ten prišiel, aby sa stal Mutu jeho prvou obeťou.
Mourinho síce dal hráčovi príležitosť svoje správanie zmeniť, Mutu to však odmietol a tak čoskoro úplne vypadol z plánov portugalského kouča. Neskôr začal byť voči aktivitám tímu úplne ľahostajný, prestal chodiť na tréningy a spoločné akcie, až jedného dňa obletela svet správa, že Mutu nielen prekročil v Rumunsku dovolenú rýchlosť, on sa dokonca rozhodol policajtom utiecť.
To kompetentným v Chelsea stačilo a rozhodli sa podrobiť svojho hráča testu na prítomnosť drog. Výsledok? Pozitívny na kokaín. Aj keď sa Mutu bránil, že za to môže rozvod a nedostatok času na ihrisku od Mourinha, Chelsea okamžite rozviazala hráčovi kontrakt. Ten navyše dostal 7-mesačný zákaz futbalu a pokutu 20000 dolárov.
Aj keď Mutu v Anglicku sklamal, v Taliansku mal stále výborné meno. A tak dostal druhú šancu nie tak od hocikoho - rovno od Juventusu. Predstavte si ten útok - Del Piero, Ibrahimovič, Trezeguet, Mutu..táto štvorica vytvorila jednu z najúdernejších ofenzív v celom svetovom futbale a obrany súperov strašila aj v snoch. Mutu bol späť.
Aspoň sa zdalo.
Zhodou okolností sa presne vtedy udial škandál známy ako Calciopoli a Juventus bol preradený do druhej ligy. Mutu, rovnako ako mnohí iní, Juve opustil a zamieril do Fiorentiny. A spolupráca s Luca Tonim fungovala, ale že náramne.
Mutu strelil 16 gólov a pridal 8 asistencií, navyše bol v tej sezóne vyhlásený za najlepšieho hráča celej Serie A. Druhá sezóna s Violou nebola o nič slabšia, Fiorentina kúpila do útoku k Mutuovi jeho bývalého spoluhráča Gilardina a dvojica spolu zaznamenala 33 gólov.
Keď sa zdalo, že je všetko tak, ako má byť, prišiel ďalší šok. Mutu neprešiel dopingovou kontrolou. 6-mesačný zákaz uplynul a Mutu mohol pokračovať vo Fiorentine, svoju starú formu však už nenašiel a klub musel opustiť.
Neskôr sa pridal k nováčikovi z Ceseny, tento klub však nedokázal zachrániť a namieril si to do francúzskeho Ajaccia. Tu sebavedomo vyhlásil, že strelí v Ligue One viac gólov ako Ibrahimovič, no to sa mu tak úplne nepodarilo - strelil ich 11, kým Ibra 35. Sklamaný Mutu sa vrátil do Rumunska, kde si túžil vybojovať miestenku na EURO 2016, trénera národného tímu však nepresvedčil. A tak rezignovaný Mutu odišiel zarobiť posledné peniaze do Indickej ligy.
Ani s reprezentáciou to nebol rozprávkový príbeh. Mutu je síce spolu s legendárnym Hagim najlepším strelcom histórie krajiny, pričom na to potreboval o 48 zápasov menej, no z národného tímu bol vyhodený hneď dvakrát - prvýkrát, keď ho našli počas priateľského zápasu proti San Marinu popíjať v bare, druhýkrát keď zavesil na Facebook fotku trénera Victora Piturca, zobrazeného ako Mr.Bean.
Adrian Mutu je odstrašujúci príklad, čo sa môže stať futbalistovi, keď okúsi slávu a peniaze. Rumunský strelec mal všetky predpoklady na to, aby sa zaradil medzi legendy futbalovej histórie, no nepreukázal ani desatinu snahy iných, ktorí si svoj úspech poctivo vydreli.
A tak dnes nehovoríme o legende, hovoríme o smutnom osude premrhaného talentu.
