Od osemfinále Ligy majstrov v roku 2010 sa Arsenalu nestalo, aby v dvojzápase aspoň raz neprehral. Trikrát s Bayernom, raz s AC Miláno, raz s Monakom a raz s Barcelonou.

A práve to bol asi hlavný dôvod toho, prečo Arsenal v Lige majstrov stagnuje a prečo sa od spomínaného roku 2010 ani raz neprepracoval ďalej ako do osemfinále.

Ako by to bolo pevnou súčasťou Arsenalu, ktorý teraz v Európskej lige prehral doma s “neznámym” Ostersundsom 1:2. Ešte šťastie, že Arsenal vo Švédsku vyhral 3:0.

Béčko Arsenalu si nezaslúži priestor

Wenger síce prizvukoval, že tím sa na odvetu pripraví maximálne zodpovedne, no hráči to zjavne ignorovali. Čo je horšie, ignorovali to hráči, od ktorých sa očakávalo, že zabojujú o svoje miesto v základnej zostave do budúcnosti - pochopiteľne nastúpilo “béčko”. O to väčším sklamaním výkon na domácom trávniku bol.

Káder sa tak akoby rozdelil na dve polovice - veľké mená a ten zvyšok, ktorý v Arsenale nemá čo hľadať. Snáď len Jack Wilshere a Maitland-Niles sa za svoj výkon nemusia hanbiť.

V každom prípade je to pre Wengera veľký problém. V ďalšom kole totiž Arsenal zabojuje s AC Miláno. Je pravdou, že AC už nie je to AC, ktorým bolo v minulosti, ale to isté môžeme povedať o Arsenale.

Európska liga je v tomto momente najdôležitejšia

Béčko sa ukázalo ako “neschopné” a Wenger potrebuje pre kvalifikovanie sa do Ligy majstrov niečo obetovať. Buď to bude liga, kde sa situácia zdá byť stratená, alebo to bude Európska liga, ktorá sa zdá byť priechodnejšou možnosťou. Nehovoriac o tom, že prípadný triumf by bol len treťou kontinentálnou trofejou pre klub v histórii.

Iste, tím potrebuje zostať motivovaný aj na ligu, no pozornosť sa musí začať upierať na Európu. Pretože Európska liga je teraz tá súťaž, kde musí hrať to najlepšie, čo Wenger k dispozícii má.