Prehry nie sú niečo, na čo je Manchester City zvyknutý. Pred pondelnajšou prehrou 1:0 s treťoligovým Wiganom prehrali zverenci Pepa Guardiolu v tejto sezóne len dva zápasy - s Liverpoolom v lige, čo nijak neovplyvní prakticky rozhodnutú súťaž a so Šachtarom v Lige majstrov, kde už City o nič nešlo.
City nastúpili proti Wiganu vo veľmi silnom zložení. Wigan však hral výborne a zaslúžene si zahrá ďalšie kolo. Sen o štyroch pohároch sa rozplynul.
City sa nemá na čo vyhovárať. Na lopte síce dominovali, no brankár Walton prakticky nemal veľa práce. Až rozhodol v 79.minúte Will Grigg. Áno, ten Will Grigg.
Pristavil by som sa však pri tom, čo sa dialo po zápase. Bolo to len dôkazom, ako veľmi City frustrované bolo. Lebo úprimne, City malo prísť s béčkom a aj to béčko si malo Wigan namazať na chlieb.
V takejto situácii je jednoduché podľahnúť emóciam a ešte ľahšie, keď sa vám do tváre smejú súperovi priaznivci. Reakcia Sergia Aguera však naznačuje, že to zašlo priďaleko, nehovoriac o situácii v tuneli po prvom polčase.
Aj futbalisti sú len ľudia, no v tejto dobe musia počítať s tým, že budú existovať futbaloví fanúšikovia, ktorí sa viac budú tešiť z vášho neúspechu než z vlastného úspechu. A že prisypať soľ do rany videom na Youtube, kde sa smejete do očí svetovému útočníkovi, to sa stalo súčasťou futbalu.
Áno, bolo to frustrujúce, City síce avizovali, že 4 trofeje sú príliš, no silná zostava na ihrisku značila, že si Pep Guardiola myslí niečo iné.
Nuž, takéto zápasy sa proste stanú. Niekedy sú hviezdy naklonené k outsiderovi, ktorý ide šťastiu oproti. Aj keď byť v pozícii, keď máte ligový titul vo vrecku, štvrťfinále Ligy majstrov jakbydal, ste vo finále Ligového pohára a v FA Cupe čelíte treťoligistovi, je ľahké podľahnúť ilúzii, že ste neporaziteľní. Potom tá reakcia tak vyzerá.
Netreba zabúdať, že žiadna prehra neznamená koniec sveta. A obzvlášť si to musia pripomenúť v Manchestri. Je to už rok, čo sa City muselo vyrovnávať s prehrou, ktorá bolela. Očividne medzitým zabudli, ako sa s prehrami vlastne dá vysporiadať.
