Článok je priamou rečou Claudia Ranieriho. Bol doslovne preložený z jeho príspevku “The Phone Call” pre playerstribune.com.

Chcem s vami hovoriť o šťastí. Vo futbale je veľa nešťastia, nie? Tak poďme hovoríť o šťastí. Keď bol Leicester na vrchu tabuľky, každý si zrazu začal naše malé mesto všímať. No neprestal som hráčom každý týždeň pripomínať, aby sa stále sústredili na jednu vec: Tvrdú prácu.

Tvrdá práca bolo jediné, čím sme si mohli byť istí. Počas celej sezóny som sa snažil krotiť nadšenie. Od začiatku som hovoril to isté: “40 bodov! Poďme chlapci, 40 bodov!”

V januári sme 40 bodov dosiahli a tak som im začal hovoriť: “Ok chlapci, Liga majstrov!” Dva mesiace pred koncom sezóny mi zazvonil telefón. A vtedy som si uvedomil, aký úžasný príbeh môžeme napísať. Na linke bol jeden Talian. Špeciálny muž.

Nepoznal som ho osobne a netušil som, že nás sleduje. No to je práve špeciálne, či už ide o futbal alebo hudbu..nájde si cestu ku každému. Náš príbeh si našiel cestu k Andreovi a on zrazu chcel byť toto súčasťou. 

Nasledujúce dva mesiace som sa na jeho koncert vážne tešil. No netušil som, že ten deň bude spievať duet s trofejou pre víťaza ligy. No hráči boli fantastickí, fanúšikovia boli fantastickí, a tak sme zostali na vrchole. 7.5.2016 zaspieval Andrea Bocelli Leicesteru, šampiónom Anglicka. Kým spieval, stál som vedľa neho. V jednom momente ma chytil za ruku a naklonil sa ku mne.

“Je to fantastické! Táto emócia.. je fantastická!”

A mal pravdu.

Bolo to šťastie. Pre mňa. Pre hráčov. Pre ľudí Leicesteru.

No aj tá najkrajšia hudba raz skončí. Za tie roky som sa naučil, že dobrý tréner potrebuje mať vášeň a silný charakter. Bez nich je táto práca veľmi ťažká. Vďaka vášni milujem svoju prácu. No vďaka charakteru som schopný pozerať sa stále dopredu. Nepoloží ma ani kritika a zlé výsledky, no zanechať musím aj tie pekné momenty.

Keď som pred 30 rokmi začal s trénovaním, naučil som sa, že to nebude ľahké, no môže to byť krásne. Futbal sa pre mňa stal hudbou a hráči orchestrom. Nebol som jediným nástrojom. Nemohol som pozerať len na jednu notu. Musel som vidieť všetko spolu. Ako sú jednotliví hráči prepojení, kde je ich sila, aká je ich technika.

Naučil som sa počúvať jednotlivé súčasti, až kým sa nespojili do celku. Harmónia. Každý tím mal svoj zvuk. V Španielsku to bolo o dominancii a držaní lopty. V anglicku to bolo o sile a bojovnosti. V Taliansku o kompaktnosti a taktike. A potom ešte potrebujete niekoho, kto bude dávať góly. Pretože tak získate body. A keď máte body, fanúšikovia sú šťastní. A keď sú fanúšikovia šťastní, hráči sú šťastní. A keď sú hráči šťastní, všetko je zrazu jednoduché.

Je to harmónia. Je to šťastie. A je to ten najkrajší zvuk, aký môžete na ihrisku počuť. Naučila ma to moja mama. Je to špeciálna žena. Má už viac ako 90 rokov. No celé tie roky ma sleduje a je tu pre mňa vždy, keď to potrebujem. Snažím sa s ňou vídať čo najviac. A kdekoľvek som, akýkoľvek klub trénujem a akokoľvek sa mi darí, vždy sa ma pýta to isté: Si šťastný? O tej otázke často premýšľam. Áno, sú tu výsledky. Sú tu body a víťazstvá. No v skutočnosti záleží len na tom, či sú ľudia, fanúšikovia a hráči okolo šťastní. A ak budete tvrdo pracovať a budete mať kus šťastie, stanete sa súčasťou niečoho špeciálneho, čo urobí šťastnými veľmi veľa ľudí. To som našiel v Leicesteri. Vo februári, krátko po tom, čo ma z klubu vyhodili, mi niekto zazvonil na dvere. Pamätám si, že keď sme vyhrali titul, stál pred domom obrovský dav, oslavoval a spieval.

No teraz, keď som otvoril dvere, videl som niečo iné. Niečo, čo by som nikdy nečakal. Ten dav pred dverami bol ešte väčší ako ten, ktorý tam bol, keď sme vyhrali titul. Priniesli čokolády, šampanské, pohľadnice - všetko! Plakali, podporili ma..bol to veľmi silný moment. Nikdy nezabudnem na ten počet ľudí, ktorí mi prišli dať zbohom. Nie hráči a tréneri, ale aj fanúšikovia robia veci špeciálnymi. Preto sa vám chcem poďakovať, ľudia z Leicesteru. Urobili ste zo mňa veľmi šťastného muža. Je však na čase pozerať sa vpred. Viem, že v Nantes odomňa očakávajú veľa, obzvlášť po tom, čo sa stalo v Anglicku. No príbeh je iný. Leicester predtým nevyhral nikdy. Nantes vyhralo osemkrát.  No do Nantes ma priviedlo to isté, čo ma priviedlo do Leicesteru. Šanca urobiť tu niečo krásne. Keď mi zavolal môj agent, že o mňa majú záujem, vedel som, že to môže byť dobrá príležitosť. Keď som sa stretol s majiteľmi, tak sme sa len… rozprávali. O tom, čo sa stalo. O tom, čo môžem urobiť v Nantes. Bolo to veľmi úprimné.

Budú ďalšie koncerty? Neviem. No chcem, aby fanúšikovia Nantes vedeli, že spravím všetko preto, aby boli šťastní.

A sľubujem to, čo som sľúbil v Leicesteri. Nesľubujem vám zázrak. Nesľubujem ani splnenie snov. 

Sľubujem len tvrdú prácu.

Po 44 rokoch vo futbale je to jediné tajomstvo, ktoré poznám. Jediná vec, ktorou som si istý.