Pojem mexická vlna je fanúšikom dobre známy. Plný štadión, určitý sektor sa v jednom momente zdvihne a vlna putuje naprieč tribúnami dookola.

Tento druh zábavy bol spopularizovaný v 90. rokoch 20. storočia a to predovšetkým na MS 1982 v Španielsku, kde dostal názov “španielska” vlna a neskôr na majstrovstvách sveta 1986 v Mexiku, po ktorých sa názov tohoto aktu zmenil na “mexická vlna”.

Dnes, keď je slovenská futbalová reprezentácia medzi fanúšikmi zrazu populárna, sa tento nešťastný druh “fandenia” dostal aj na naše tribúny. Hlásateľ na Štadióne Antona Malatinského pravidelne vyzýva ľudí k odštartovaniu mexickej vlny a tí ochotne jeho želanie vykonajú.

Prečo je to ale problém?

1. Mexická vlna má byť v prvom rade forma zábavy pre unudených fanúšikov. Je to spôsob, akým sa fanúšikovia zamestnajú, keď sa na ihrisko nič dôležité nedeje. A to nie je práve problém slovenskej reprezentácie, ktorá v ostatnom čase podáva výborné výkony a ani herným poňatím rozhodne nenudí.

2. Ak by aj samotný futbal nudil, je nepísanou povinnosťou fanúšika, ktorý “zaberá” miesto na tribúne, podporiť svoj tím a vyburcovať ho k lepším výkonom. Nie mu mexickou vlnou dať najavo, že jeho výkon nestojí za nič. Summa sumarum to znamená, že mexická vlna NEMÁ miesto v zápasoch, v ktorých o niečo ide. Akceptovateľná je snáď len počas priateľských zápasov, aj to počas polčasovej prestávky/pred zápasom.

3. Slovenskí futbalisti si zaslúžia 90 minút aktívnej podpory. Prečo od nás nedostávajú to, čo si zaslúžia? Prečo miesto vykričaných hlasiviek mávame infantilne rukami?

Nevieme, ako vy, ale my protestujeme. Protestujeme tým, že stojíme a fandíme. Tak, ako to dvanásty hráč robiť má.