Atletico včera remizovalo na Stamford Bridge 1:1 a ako finalista z rokov 2014 a 2016 sa definitívne rozlúčilo s Ligou majstrov. Dôvod, prečo sa nepostúpilo ale netreba hľadať v tomto zápase a teoreticky ani v dvojzápase s Karabachom, kde Atletico získalo len dva body. Osud Atletica v Lige majstrov bol “spečatený” už pár mesiacov predtým a všetko sa to udialo mimo ihriska.

Klub má na rok bloknuté prestupy a presťahovalo sa na nový štadión, no tento štadión akosi ešte nemôže nazvať domovom.

Keď Saul Niguez proti Chelsea otvoril skóre, zdalo sa, že možno sa udeje zázrak. No keď prišla z Ríma informácia, že AS s Karabachom nezakopne, Stefan Savič si dal vlastný gól. Akoby tým naznačil, že Atleticu je jednoducho Európska liga súdená.

Hráči hľadali vinu preovšetkým u seba. Asi najlepší hráč tímu na Stamford Bridge, brankár Jan Oblak povedal, že vypadnutie spôsobili spackané prvé 4 zápasy. Saul Niguez zase hovoril o tom, ako proti AS netrafil prázdnu bránu.

Saul však nebol vôbec hlavným vinníkom. Atletico dalo zo 76 striel na bránu v prvých štyroch zápasoch len 2 góly a získalo len 3 body. Diego Costa sa na tribúne len bezmocne prizeral.

Hrať nemohol, pretože Atletico porušilo pravidlá pri prestupoch mladých hráčov zo zahraničia a na registráciu nových hráčov dostali ročný zákaz. Prirátajte si ešte pochybné financovanie nového štadióna a fakt, že vypadnutie do Európskej ligy môže klub stáť až 30 miliónov eur.

Aj bez toho plánovalo Atletico uvoľniť pár hráčov, aby zostali peniaze na platy Diega Costu a Vitola. Ďalší škrt cez rozpočet môže byť pre klub obrovským problémom. A zdá sa, že preto poletí ešte viac hráčov než pôvodne malo. To všetko za cenu nového štadióna, ktorý je síce prekrásny, no jednoducho to nie je ono.

Preto zrejme zostane trofej, po ktorej Atletico Madrid najviac túži, stále nedosiahnuteľná. Zostáva a zostane jedinou súťažou, ktorú pod Simeoneho vedením neovládli.

No tento rok zlyhali ešte skôr, než vôbec začali hrať.