Ak pominieme Eriksenovo galapredstavenie a vydarený domáci zápas Chorvátov proti Grécku, európska baráž o MS bola celkovo dosť nuda. 4 z 8 zápasov skončili bez gólov a ďalšie dva skončili 1:0.
Možno sa to dalo aj tak trochu predpokladať. Išlo o všetko, nikto nechcel urobiť chybu, preto bolo poňatie väčšiny tímov skôr defenzívne. To je polovica pravdy. Druhou polovicou pravdy je fakt, že z Európy miznú zakončovatelia. Zo všetkých gólov dali klasickí útočníci len tri - po jednom Kalinic, Kramaric a Bendtner z penalty.
Švajčiari sa proti Severnému Írsku poriadne vytrápili a napokon postúpili po súhrnnom výsledku 1:0. Aj ten jeden gól padol nie zo spornej penalty, ale z nepochopiteľného rozhodnutia arbitra, ktorého rozhodnutie ukázať na biely bod nemohli vnútorne prijať ani samotní Švajčiari.
Nebolo to ani preto, že by Severní Íri namiešali defenzívny betón. To len Švajčiari zahadzovali šance. Haris Seferovic míňal jednu strelu za druhou. Nie je to pritom úplne jeho vina. Je to jednoducho hráč, ktorý kvalitatívne nepatrí medzi najlepších útočníkov sveta. Faktom však je, že Švajčiarsko na jeho pozícii nikoho lepšieho nemá.
Tak, ako pri všetkej úcte, nemá Slovensko na hrote hráča, ktorý by sa kvalitatívne rovnal hráčom ako Hamšík, Škrtel, Škriniar či Lobotka. Treba však dodať, že Adam Nemec sa s ťažko úlohou popasoval v tejto kvalifikácii veľmi dobre a zaslúži si našu vďaku. Ale predsa..
A tento problém má momentálne stále viac národných výberov.
Podobný problém má napríklad Švédsko, ktoré cez Talianov postúpilo vďaka tečovanej strele z diaľky. V útoku má dvojicu Toivonen - Berg, ktorá sa kvalitatívne nerovnala nielen talianskej obrane, ale ani zvyšku svojho tímu. Toivonen hviezdil pred rokmi v Holandsku, inak však vo veľkom futbale veľkú dieru neurobil, jeho partner Berg hrá v Emirátoch.
Útočník Dánska Jorgensen sa dobre ukazoval vo Feyenoorde, no nemožno ho označiť za klinického zakončovateľa a v snahe prejsť cez Írsko toho príliš neponúkol.
Zo 4 tímov, ktoré postúpili z baráže, nájdeme v kádroch len jedného špičkového útočníka - Maria Mandžukiča.
Z tímov, ktoré vypadli, by sme tiež nezostavili útok snov. Daryl Murphy z Írska kope druhú anglickú ligu a v Premier League dal v 72 zápasoch 4 góly. Conor Washington zo Severného Írska taktiež kope druhú ligu, kam sa pomaly prepracoval z nižších súťaží. Kostas Mitroglou z Grécka bol v Anglicku skôr na smiech a hviezdil skôr vo svojej domácej lige.
Ešte aj v útoku Talianska boli Immobile a Gabbiadini, ktorí by v časoch, keď Taliansko na hrote viedli Del Piero a Inzaghi, nemali ani náhodou priestor v tíme.
Nebolo to vždy takto. Pred 4 rokmi hrali spolu v baráži Portugalsko a Švédsko, keď duo Ibrahimovič - Ronaldo nastrielalo v jednom zápase spolu 6 gólov.
Kam zmizli kvalitní zakončovatelia? Áno, viacerí sa už kvalifikovali, o tom potom. No faktom je, že medzi najlepšími strelcami TOP 5 líg v Európe je čoraz viac hráčov z Južnej Ameriky.
Najlepšie tímy sa sústredia na kombinačný futbal okolo šestnástky, ktorý si vyžaduje skôr prekvapujúce nábehy rýchlych krídiel zo strany smerom dovnútra šestnástky. Outsideri sa zase spoliehajú na rýchle protiútoky, ktoré taktiež stavajú na rýchlych krídlach a tradiční zakončovatelia sa skôr sťahujú do druhej vlny.
Pritom práve v takýchto ťažko defenzívnych zápasoch by to mohlo fungovať. Mať vpredu hráča, ktorý dostane loptu, na malom priestore si ju spracuje, obtočí sa okolo stopéra a zakončí. Alebo aspoň niekto, kto trafí bránu, keď dostane v šestnástke loptu na nohu.
Arsene Wenger o tomto probléme hovoril už v roku 2013. “Európa už neprodukuje útočníkov,” povedal. “Produkujeme hráčov so špičkovou technikou, ktorí využívajú fakt, že máme kvalitné rovné trávniky. Kedysi sa nakopla lopta dopredu a útočníci sa doslova bili o svoj priestor.”
Dôležitosť zakončovateľov by sa však nemala podceňovať a s ich ústupom bude kvalitná deviatka ešte cennejšia. Aj preto môže prekvapiť Anglicko, Poľsko či Belgicko. Pretože hráčov ako Kane, Lewa či Lukaku majú momentálne už iba oni.
