Pokiaľ ide o víťazstvá Liverpoolu, titulky väčšinou patria útočnej trojičke. Pri ich súčasnej forme a sile však prekvapí skôr deň, keď sa im nezadarí. Čo ešte teda možno vyzdvihnúť pri výhre 4:1 proti West Hamu? Možno fantastického Milnera a Robertsona, možno druhopolčasový výkon Oxlade-Chamberlaina. To najpodstatnejšie sa však podľa mňa udialo po góle West Hamu na 3:1. Pretože to ukázalo, že Liverpool sa konečne stal zrelým tímom. Bola to tá kontrola, ktorá pre The Reds bola doteraz všetko, len nie typická.

Liverpool viackrát v tejto sezóne zlyhal, keď sa situácia javila byť zabezpečená. Stratili trojgólové proti Seville, za stavu 2:0 proti Arsenalu inkasovali tri góly za šesť minút.

Keď preto po chybe Cana Antonio znížil na 3:1, pre West Ham to bola iskrička nádeje. Wesť Ham mohol byť ďalším tímom, ktorý bude ťažiť z liverpoolskej schopnosti zničiť sám seba. Ešte jeden gól a na Anfielde by sa spustila panika.

Na moje prekvapenie sa však stal opak a Liverpool sa vypol k najlepším minútam v zápase. Liverpool začal hrať s vyspelosťou, aká preň nebola v posledných sezónach. Za iných okolností by sa stala z toho divoká prestrelka. No v tomto prípade to bolo naopak, Liverpool West Hamu nedovolil držať loptu a učebnicovo prebral kontrolu nad zápasou.

Dôvod, prečo skvelý Liverpool nie je na druhom mieste, s pohodlným náskokom pred United, je 9 remíz. Z 9 remíz až v 6 prípadoch Liverpool vyhrával.

Ak sa však k smrtiacej útočnej trojičke pridá vyspelosť, s akou v sobotu Liverpool dotiahol zápas proti Wesť Hamu, môžme tu mať budúcu sezónu vážneho ašpiranta na titul. A hoci prídu ťažší súperi, West Ham bol prvým malým krokom správnym smerom pre The Reds.