V roku 1963 prišla partia štyroch chalanov do hudobného vydavateľstva. Túžili preraziť a cítili, že na to majú. Dick Rowe, majiteľ tohoto vydavateľstva, ich však odmietol s tým, že nemajú zaujímavý zvuk a gitara je out. Dnes je známy ako jeden z najväčších idiotov v histórii hudby. Tí štyria chalani totiž tvorili kapelu, ktorú poznáme ako The Beatles.

Šport nie je iný. Čo ak existuje niekto, si nechal pomedzi prsty ujsť troch najlepších hráčov súčasnej Premier League? Nemali by ste ho za idiota? Jeho meno by bolo navždy zapísané na pomyselnej tabuli hanby, tak, ako je tam zapísané meno Dick Rowe. Och, mimochodom, veď niekto taký existuje. Volá sa José Mourinho.

Keď sa Mourinho v roku 2003 vrátil do Chelsea, De Bruyne a Lukaku boli v kádri. O polroka neskôr sa pridal Salah.

Dnes je De Bruyne veľkoleposťou prirovnávaný k Messimu a Ronaldovi. Tento hráč bol Mourinhom uistený, že s ním ráta, aby ho o pol roka predal do Wolfsburgu za 18 miliónov libier. Fajn biznis pre vlkov, keďže ho o 18 mesiacov predali do City za 55 miliónov libier. Nehovoriac o výkonoch, aké v Bundeslige podával.

Lukaku bol po príchode Mourinha poslaný na hosťovanie do Evertonu, kam nasledujúce leto za 28 miliónov libier aj prestúpil. O tri roky neskôr ho Everton predal do United za 90 miliónov libier.

Salah nikdy nedostal od Mourinha výraznejšiu príležitosť a predtým, než odišiel na hosťovanie, nastúpil trinásťkrát. Hosťovanie sa neskôr zmenilo na prestup, Salah odišiel do Ríma za 11 miliónov libier. O rok neskôr ho Liverpool priviedol za takmer 44 miliónov libier.

A pozor. Najstarší z nich, De Bruyne, má len 26 rokov!

Práve Mourinho je dnes najväčším strašiakom Chelsea. Faktom totiž je, že napriek tomu, ako odohrala Chelsea minulú sezónu, dnes určite nemá kvalitu na víťazstvo v lige a bude ešte tuho bojovať o miestenku v Lige Majstrov. No ak by dnešný tím obohatil De Bruyne, Lukaku a Salah, pravdepodobne by sme tu mali jediný tím, ktorý by bol v súčasnej dobe schopný čeliť City.

Samozrejme, že to nie je také jednoduché. Za prestupovú politiku je zodpovedných oveľa viac ľudí, ako len Mourinho. On ani Conte sa nikdy netajili tým, aké je to v Chelsea občas ťažké, vysporiadať sa s prezidentkou klubu Marinou Granovskaiou, ktorá je predĺženou rukou majiteľa Romana Abramoviča - muža, ktorý určuje rozpočet.

Čo ale nič nemení na tom, že to bola Mourinhova voľba, zbaviť sa týchto hráčov. Abramovič nemá na výber hráčov výraznejší vplyv od doby, kedy priniesol Andriyho Shevchenka. A to už bude nejaká doba.

Ako je možné, že po takomto fiasku nie je Mourinho pranierovaný na hranici? Ako je možné, že dostal robotu v najbohatšom a najpopulárnejšom klube sveta?

Nuž, Mourinho to má spočítané. Je to tréner, ktorý funguje v trojročných cykloch. Mohol vložiť do De Bruyneho, Lukakua a Salaha dôveru, dať im 30 zápasov za sezónu a za tri roky nevyhrať nič. A v očiach Mourinha nie je nič horšie, ako byť špecialistom na zlyhania. Pristupuje k tomu pragmaticky - teraz vyhrá, čo sa dá a čo bude s klubom po jeho odchode, to už je vlastne jedno. On chce trofeje, nie koncepciu. Čo je pri súčasnom trende, kedy tímy menia trénerov ako na bežiacom páse, možno aj niečim pochopiteľné.

Prečo na tom teraz záleží? Anglicko je druhou krajinou v histórii, ktorej výber do 20 rokov a výber do 17 rokov vyhrali v jednom roku MS svojej vekovej kategórie. Anglicko je nabité talentom a títo hráči čakajú na svoju príležitosť.

Dovolí aj Manchester, aby mu talenty utiekli medzi prsty? V súčasnom futbale, kde všetci očakávajú výsledky HNEĎ, to nie je vôbec nepravdepodobné.