Odkedy Chelsea získala v roku 2012 trofej pre víťaza Ligy majstrov, len dvom anglickým klubom sa podarilo prebojovať vôbec do semifinále najprestížnejšej klubovej súťaže. A ak chceme byť ešte tvrdší, len ďalšie dva tímy sa prepracovali aspoň do štvrťfinále. V rokoch 2007 - 2009 pritom anglické tímy obsadili v semifinále Ligy majstrov vždy 3 zo 4 miest. Čo sa stalo?

Posledné roky vo futbalovej Európe môžme označiť súhrnným slovom dominancia. Bayern dominoval Bundeslige a vyhral ju piatykrát v rade, Juventus nedáva šancu rivalom zo Serie A, ktorú vyhral už šiestykrát v rade. Keď k tomu prirátame španielske trio Real Madrid, Atletico Madrid a Barcelona, máme tu tímy, ktoré obsadili štyri posledné finále.

Problém je v prioritách

Prečo anglické tímy zlyhávajú? Dôvod je približne rovnaký, ako to, čo má všeobecne podľa názoru mnohých fanúšikov zlý dopad na futbal ako taký - peniaze. Kým Chelsea zinkasovala za víťazstvo v Premier League 150 miliónov britských libier, Real Madrid ich za víťazstvo v Lige majstrov dostal približne o polovicu menej.

Anglické tímy (resp. ich majitelia) teda považujú za prioritu domácu ligu. Druhým problémom je to, že tieto peniaze nemíňajú vôbec efektívne. Manchester City zaplatil za obrannú dvojicu Walker - Stones približne 100 miliónov libier, pričom prvý z nich podľa slov Garyho Linekera nedokáže ani odcentrovať a na výkony druhého z nich si urobte názor sami.

Navyše, pre tlak zo strany fanúšikov a určite aj majiteľov sa anglické tímy absolútne nezaoberajú systematickou prácou. V praxi to vyzerá tak, že najžiarivejšie prospekty z mládežníckych akadémií nedostávajú dostatok príležitostí a končia na hosťovaniach v Holandsku či druhej anglickej lige. Vie niekto, kde je dnes zázračný Januzaj? Spomenieme napr. aj starší prípad Miňa Stocha? Ktorý v časoch svojho rozletu určite mal potenciál, aby sa presadil v Chelsea..? Nezáujem tímov o pevné začlenenie mladých hráčov do svojich zostáv nijak dlhodobo futbalu na ostrovoch neprospieva.

Napriek tomu môže byť toto rok, kedy by pät anglických tímov v Lige majstrov konečne mohlo narobiť vietor.

Áno, Tottenham má stále výhovorku v podobe Wembley, no pre ostatné tímy až Antonio Conte, Pep Guardiola či Jose Mourinho nie sú nové tváre, ktoré potrebujú spoznať svoj tím a aplikovať svoje filozofie. Ani o nedostatku skúseností v Európe nemôže byť reč.

A sú tu aj iné znaky, ktoré naznačujú, že teraz by to mohlo vyjsť. A netýkajú sa tak úplne samotných tímov z Premier League.

Barcelona vypadla v štvrťfinále v posledných štyroch sezónach až trikrát. Messi je stále nezastaviteľný, no hráči okolo neho zďaleka nedosahujú úroveň tých, ktorí spolu s Lionelom dominovali Európe v rokoch 2009 - 2011.

Atletico Madrid má zákaz prestupov a nemá teda príležitosť posilniť sa pred nasledujúcim ročníkom.

Juventus má skvelý káder, no po konflikte počas polčasovej prestávky finále Ligy majstrov sa s tímom rozlúčil Dani Alves aj Bonucci. Základné stavebné kamene tímu ako Buffon, Chelini či Barzaghli sa blížia ku koncu svojej kariéry a Juve bude musieť premýšľať nad prebudovaním kádra.

Bayern má podobný problém, dokonca ešte väčší. Kým viaceré veľké postavy Juve sú na hrane konca kariéry, Bayernu tento rok odišli Lahm a Xabi Alonso. Nehovoriac o tom, že ťahúni Robben a Ribéry už tiež nie sú najmladší a forma takéto Thomasa Mullera ani námatkovo nepripomína výkony tohoto hráča z minulosti. 

Preto všetko sa zdá, že jediným neprekonateľným protivníkom by pre Angličanov mal byť iba Real Madrid, ktorého káder je nabitý k prasknutiu. Ale povedzme si úprimne, aj Cristiano už starne. 

Tak či tak, ak sa ukážu tieto predpoklady ako pravdivé a anglické tímy sa začnú správať na prestupovom trhu zodpovednejšie, môže toto byť konečne rok, kedy na európskej scéne opäť prerazia. Koniec koncov, kedy, keď nie teraz, keď v nej majú až päť zástupcov?