Švédsko včera prekvapilo svet, ukopalo v Miláne remízu, kvalifikovalo sa na MS a ukončilo Buffonovi reprezentačnú kariéru. Prečo Taliansko necestuje prvýkrát na MS od roku 1958 a čo sa teda vlastne stalo, aby sa toto muselo udiať?
Zlyhanie a nulová sebareflexia Venturu
Ak si niekto zaslúži lynčovanie na hranici, tak je to jednoznačne tréner Ventura. A je ťažko pochopiteľné, ako sa mohol tento tréner dostať včera zo San Sira domov živý a zdravý.
Samozrejme, je veľmi ľahké ukazovať prstom a je veľmi jednoduché zhodiť všetku vinu na trénera. Častokrát sa hovorí o tom, že za zlé výkony môžu hráči a tréner je len obetným baránkom, pretože je ľahšie vyhodiť jednu osobu ako 11 hráčov. V tomto prípade je to ale jednoznačne o trénerovi.
Už voľba trénera je zvláštna. Iste, Ventura je veľmi skúsený kouč, ktorý sedí na lavičke už viac ako 40 rokov. No za 40 rokov tento tréner vyhral len 39% zápasov a jeho najväčším (a jediným) úspechom bol postup z TRETEJ talianskej ligy.
Jeho patetickosť sa však ukázala práve včera. Ak existoval jeden hráč, ktorý bol schopný tento zápas zvrátiť v prospech Talianska, tak to bol Lorenzo Insigne. Celé Taliansko sa do odvety spoliehalo na tohoto kúzelníka, ktorý hrá vo vynikajúcej forme a je rozdielovým hráčom v každom zápase. Aké to bolo pre Talianov trpké prekvapenie, keď Insigne nenastúpil v základnej zostave? A čo horšie, Insigne sa napokon včera ani nepozrel na trávnik. Zúfalo potrebujete gól, máte na lavičke čertovsky kvalitného forwarda a vy zamyslene sledujete trávnik, až kým rozhodca neodpíska koniec. Nie nadarmo sa už dávnejšie hovorí o tom, že Ventura je proti Insignemu zaujatý a preto mu nedoprial už v priebehu kvalifikácie poriadnu minutáž. Podobným prípadom zaujatosti by mohol byť napr. Bernadeschi. V každom prípade, ak svoje osobné antipatie uprednostňujete pred úspechom tímu, zlyhali ste ako človek.
Ponúka sa krásne porovnanie s Conteho Talianskom pred dvoma rokmi. Conteho tím bol považovaný za najslabšie Taliansko za dlhé roky. Napriek tomu hrali Taliani fantastický futbal a rýchlo sa zaradili medzi čiernych koňov šampionátu. Po porážke Belgicka v skupine poslali v osemfinále domov Španielov a vypadli až v štvrťfinále na penalty s Nemeckom.
Za dva roky sa toho neuveriteľne veľa zmenilo. Mnoho hráčov vyskočilo a vyrástlo na veľkých futbalistov. Immobile je momentálne zrejme najlepším útočníkom sveta. Zálohu Jorginho - Verratti závidí Taliansku celý svet. Insigneho forma graduje každým zápasom. Belotti, Candreva, El Shaarawy, Florenzi, Parolo..to všetko sú vynikajúci hráči, ktorí by boli prínosom pre každý tím na svete. Obrana je síce prestarnutá, no napriek tomu spoľahlivá, v zálohe sa ponúka neuveriteľná kvalita, ktorá môže ešte viac podporiť čertovsky silný útok. K tomu Gigi v bráne. Čo vám vlastne môže chýbať?
Ventura však zálohu doslova zabil svojim zvláštnym rozostavením 4-2-4. Akoby si tréner nebol absolútne vedomý obrovských kvalít tímu, ktoré inak videl každý na svete.
Paralela so slovenským hokejom
Výhra Talianska na MS 2006 spôsobila to, čo Slovensku spôsobila výhra na MS 2002 v hokeji. Tie ktoré zväzy sa uspokojili so situáciou a vykašlali sa na akýkoľvek progres, čo ich teraz s odstupom času dobehlo. Taliani v roku 2010 na MS vyhoreli, keď skončili posledný v skupine s Paraguajom, Slovenskom a Novým Zélandom. Dôvod? Lippi hral s prestarnutým kádrom, spoliehajúc sa na generáciu, ktorá štyri roky predtým uspela. Zvláštne voľby trénerov ako Donadoni či Ventura tiež nehovoria o inom, než že zväz celú situáciu podcenil.
Nech už je ako je, MS budú bez Talianska. A Gigi Buffon sa rozlúčil s najcennejším dresom najhorším možným spôsobom. Spôsobom, aký si on určite nezaslúžil.