Kým prvá sezóna vyšla Contemu dokonale, tá druhá môže znamenať jeho koniec. Napokon, podľa jeho vlastných slov prišla včera Chelsea prehrou na pôde West Hamu o akékoľvek šance na titul.
Je to niečím pochopiteľné vyjadrenie. Chelsea stráca na City 11 bodov a to nás ešte dnes čaká derby o Manchester. Nehovoriac o hre tímu, ktorá ma od ideálnej ďaleko.
32 bodov z posledných 16 zápasov nie je zlých, práve naopak. Dva body na zápas zvyčajne dokážu udržať klub v boji o titul, minimálne v prvej polovici sezóny. Toto však nie je sezóna ako ostatné, tu získalo City 43 bodov zo 45 možných a ak chcete takýto klub vyzvať, potrebujete, aby do seba všetko zapadlo. To sa však v Chelsea nedeje a Chelsea na to momentálne jednoducho nemá.
Ale prečo?
Vidím tu dva problémy: Jeden taktický a jeden fyzický.
Čo sa týka fyzického, tam je to jednoduché. Hráči sú unavení. Conte od nich vyžaduje absolútne maximum, na tréningoch sa veľa šprintuje a s loptou sa pracuje menej. Hráči sú na tom fyzicky naozaj dobre, o tom potom. No minulú sezónu, keď Chelsea získala 93 bodov, hrala jeden zápas za týždeň.
V tejto sezóne sa k tomu pridala ťažká skupina v Lige majstrov, kde Chelsea čelila Atleticu Madrid a AS Rím, nehovoriac o extrémne dlhom tripe do Karabachu. V dôsledku toho Chelsea potom najmä v týchto týždňoch chýbala cez víkend energia a Conte narazil na limity svojho tímu - lavička nebola dosť silná, nepomohli ani zranenia Mosesa, Drinkwatera a čiastočne Moratu, ktorý napriek tomu, že nie je úplne fit, dostáva priestor pred Batshuayim. Práve po zápasoch v Lige majstrov Chelsea strácala body, z 18 možných ich získala 8.
Potom sú tu taktické problémy. Za titul v minulej sezóne môže najmä jesenná zmena rozostavenia na 3-4-3, po ktorej Chelsea vyhrala 13 zápasov. Dlho trvalo ostatným tímom než prišli na to, ako tejto taktike čeliť. No napokon sa stalo, Chelsea začala góly dostávať prakticky v každom zápase. Preto Conte zmenil rozostavenie na 3-5-2. To však nefunguje.
Zálohe to spolu akosi neklape a Conte v nej nevie nájsť ten správny balanc. V lete sa zbavil Nemanju Matiča, hoci ten patril medzi najdôležitejšie zložky tímu. Dôvod bol jasný, Conte chcel spraviť priestor pre prichádzajúceho Bakayoka, ktorý je viac hráčom “box-to-box”. No Bakayokov prínos je zlomkom toho, čo tímu prinášal Matič.
Potom tu máme Fabregasa a Kanteho. Netreba doktorát z Harvardu na to, aby sme pochopili, že najväčší talent na tvorbu hry smerom vpred má z celej trojice práve Fabregas. Ten však nedostáva lopty. Zápas s West Hamom bol toho preknou ukážkou. Fabregas ako jeden z vysunutých záložníkov mal tvoriť hru smerom dopredu, no proti stiahnutej obrane tento priestor nedostal. Naopak, dostal ho Kante za ním, ktorý je však lepším rozbíjačom útoku ako ich tvorcom.
Chelsea nie je vyslovene v kríze. Aj keby skončila štvrtá v lige, nikto nebude môcť povedať, že Conte v klube neodviedol kus práce. No tréneri Chelsea nezvyknú prežiť sezónu bez titulu. Aj preto máme pocit, že táto sezóna je Conteho posledná.
