Pamätám si ten zápas úplne presne. Mal som 10 rokov a celá trieda sme uprosili nášho telocvikára, aby sme mohli zápas sledovať. Majstrovstvá sveta 2002 sa konali v Japonsku a Južnej Kórei, preto sa zápasy hrali v doobednajších hodinách nášho stredoeurópskeho času.

David Seaman bol ten brankár, ktorý bol všetkým nádejným mladým brankárom vzorom. Bol to taký brankár, na ktorého sme sa hrali ako malé deti, keď niekto z nás musel stáť v bráne. Jeho výrazné fúzy a dlhá hriva bola v tej dobe asi tak ikonická, ako boli napríklad okuliare na Edgarovi Davidsovi.

David Seaman bol pred MS 2002 súčasťou obrovského úspechu Arsenalu, keď kanonieri dokázali vyhrať Premier League bez jedinej porážky, vďaka čomu sa navždy zapísal do histórie futbalu. Napriek tomu bola forma tohoto brankára pred samotným turnajom spochybňovaná. Seaman mal už 38 rokov a fanúšikovia sa pýtali, či by nemal dostať priestor niekto mladší. Predsa len, kvalifikácia sa Angličanom stala takmer osudnou, keď o postupe rozhodol priamy kop Davida Beckhama v posledných minútach zápasu proti Grécku.

Seaman mal však jedno šťastie - anglická brankárska škola nikdy nepatrila medzi vychýrené, ostrovania veľmi dlho nemali (a dodnes nemajú) medzi troma žrďami výraznejšiu osobnosť a tak bolo jeho konkurenciou nie až tak kvalitné duo James - Martyn. Pre Svena-Gorana Erikssona bola voľba jasná.

Skupinová fáza sa Davidovi celkom vydarila. Po remíze 1:1 so Švédskom prišla bezgólová remíza s Nigériou a slávne víťazstvo na nulu s Argentínou, po ktorom anglickí fanúšikovia začali veriť, že tento turnaj konečne môže patriť práve im. V následnom osemfinále Seaman nemal veľa práce, Angličania odprevadili Dánov výsledkom 3:0 a začali sa pripravovať na Brazíliu.

Brazília budí rešpekt aj dnes, no generácia s Ronaldom, Rivaldom, Robertom Carlosom a vychádzajúcou superhviezdou Ronaldinhom bola hrozivo dobrá, mnohí brazílski fanúšikovia by povedali že až neporovnateľná s tímom okolo Neymara. Usmievavý Ronaldinho s výrazným úsmevom udivoval na tom turnaji celý svet a Anglickom sa pred zápasom šíril strach.

No a bol to práve Ronaldinho, ktorý ukončil raz a navždy Seamanovu slávu a odprevadil ho do dôchodku ako brankára, ktorý dostal TEN gól.

Keď v 23. minúte Michael Owen využil chybu Lucia, zdalo sa, že pre Anglicko je možné postúpiť. Pred koncom prvého polčasu však Ronaldinho našiel Rivalda a ten vyrovnal stav skóre na 1:1.

Na začiatku druhého polčasu prišiel moment, na ktorý nezabudne nielen žiaden futbalový fanúšik, ale hlavne David Seaman. Po ostrom faule Scholesa na Klebersona si loptu postavil Ronaldinho. Vzdialenosť od brány je asi 35-40 metrov, navyše nie tak ďaleko od postrannej čiary, preto celý svet očakáva magický zakrútený center do šestnástky. David Seaman stojí asi tri metre pred bránkovou čiarou, pripravený center prípadne vyboxovať. No tieto tri metre sa napokon ukázali ako rozhodujúce.

Ronaldinho sa pozrel na postavenie brankára a z obrovskej vzdialenosti perfektným lobom zavesil loptu priamo do ľavého vinkla. Bol to napokon rozhodujúci gól zápasu.

Hoci si mnohí mysleli, že Ronaldinhovi len nevyšiel center, no s istou dávkou šťastia nejak zapadol do bránky, usmievavý kúzelník s loptou všetkých ubezpečil, že to skutočne takto mienil.

Davida Seamana tento moment zlomil. Hlboko sa ospravedlňoval spoluhráčom počas zápasu, po záverečnom hvizde jeho tvár zaliali slzy a o odpustenie prosil aj fanúšikov Albionu pri odchode zo štadióna. 

Voči Davidovi Seamanovi bol tento gól nefér. Vyzerá to ako niečo, s čím si musí poradiť každý brankár, no v skutočnosti bolo len málo brankárov, ktorí si v tej dobe dokázali s Ronaldinhovou genialitou poradiť. Povedzme si narovinu, bol to nádherný gól, ktorý by prekvapil aj inú brankársku špičku. Napriek tomu tento gól zrazil Seamanovu slávu na zem.

Bol to smutný koniec. Seamana by už nečakalo viac ako pár zápasov za Albion, no aj v dôsledku tohoto gólu musel prepustiť svoje miesto Davidovi Jamesovi. Pre milióny detí na svete zhasla ich milovaná fúzatá hviezda a Anglicko opäť raz zlyhalo. Kým vtedy dospelí muži nikdy nezabudnú na to, čo Seaman počas kariéry dokázal, deti, pre ktoré bol dovtedy vzorom, si nové vzory našli v Buffonovi, Canizaresovi a Barthezovi.

P.S. V roku 2015 sa odohral charitatívny zápas, kde sa proti sebe Ronaldinho a Seaman postavili. Ako by toho Seaman aj po 13 rokoch nemal dosť, Ronaldinho sa ho pokúsil opäť zosmiešniť takýmto lobom. Hoci mu to tentokrát nevyšlo, je to pekný dôkaz toho, aký veľký význam pre futbalový svet TEN gól dodnes má.