Tak dlho sme dúfali, že sa dočkáme lepších štadiónov. A pomaly sme sa aj dočkali. V Trnave už nový stánok nejaký ten mesiac stojí, DAC dobuduje svoju arénu v priebehu budúceho roka, projekt NFŠ taktiež (šokujúco) napreduje a po desiatkach miest na celom Slovensku vyrástli útulné štadióniky, ktoré sa síce podobajú ako vajce vajcu, no v porovnaní s minulosťou je to tisíc a jeden. Buďme teda vďační za progres, ktorý v slovenskom futbale nastal. ALE.

Než štadióny stáli, argumentovali sme tým, že kultúrnejšie prostredie priláka na futbal viac ľudí. No práve Trnava nám jasne ukázala, že to až tak ružové predsa len nebude - návštevy v určitých zápasoch minulého ročníka ledva prekročili tisícku. Je tu jedna vec, ktorú slovenský futbal potrebuje oveľa viac. Základ, ktorý viaceré kluby totálne ignorujú a pritom by mal byť absolútnou. Akadémie.

Práve v tomto by Žilina mala byť pre mnohých vzorom. Podchytiť talentovaných futbalistov v mladom veku, priniesť ich do futbalového prostredia a postarať sa o ich rozvoj. Aj vďaka tomu bol Marek Mintál najlepším strelcom Bundesligy, Peter Pekarík je spoľahlivou stenou na pravej strane obrany v Herthe, Lászla Bénesa čaká žiarivá budúcnosť a meno Milana Škriniara momentálne skloňuje celá Európa.

Ostatné kluby akoby sa spoliehali na to, že sa o rozvoj mladých hráčov postarajú akadémie v zahraničí. Keď sa ale retrospektívne pozrieme na to, aký mali prínos pre slovenských futbalistov, naozaj sa tlačí do popredia otázka, načo je to vôbec dobré. V podstate sa ešte nenašiel hráč, ktorý by sa cez akadémiu presadil do A-tímu a to nie pre nedostatok kvality, ale pre nastavenie, aké futbal v súčasnosti má. Inak povedané, ktorý tréner si trúfne postaviť mladého hráča, keď mu majiteľ nakúpil káder za stovky miliónov?

Keď sa pozrieme na káder reprezentácie z posledného kvalifikačného dvojzápasu, z 23 mien sa len traja z nich prebili do veľkého futbalu cez zahraničné akadémie - Mak, Weiss a Rusnák. Paradoxne prešli všetci traja akadémiou City, no za prvý tím si kopol len Weiss - na pár minút.

Prakticky všetky veľké mená na

šej reprezentácie - Kucka, Škrtel, Škriniar, Pekarík, Hamšík či Duda si pripísali prvé minúty vo veľkom futbale v našej lige, aby sa následne presunuli do zahraničia, priamo do A-tímov. Zaujímavé príklady nájdeme aj medzi mladými. Lobotka, Šatka či Hromada sú presne hráčmi, ktorí okúsili, čo to znamená byť súčasťou akadémie, no pre dobro svojho rozvoja sa po anabáze v zahraničí rozhodli prísť sa rozohrať do našej ligy. Výsledok? Lobotka hrá v reprezentácií kľúčovú úlohu a v Celta Vigo základ, Šatka hrá v Dunajskej Strede tak výborne, že už je súčasťou širšej nominácie Jána Kozáka a Hromada v minulej sezóne takmer vytlačil Patrika Hrošovského, podľa mnohých zdrojov najhodnotnejšieho hráča českej ligy, zo základnej zostavy Plzne. Dnes je súčasťou obrovského projektu Slavie Praha.

Výsledky z praxe hovoria jednoducho sami za seba. Našťastie sa aj v tomto smere pomaly hýbeme dopredu. Trenčín svoju vlastnú akadémiu otvoril tento mesiac, v Dunajskej Strede rastie možno najmodernejšia akadémia v strednej Európe, ambiciózny projekt sa pripravuje aj v Nitre.

Ak to takto bude pokračovať a do svojich akadémií investujú aj ďalšie kluby, možno bude po našich trávnikoch behať za pár rokov 5x toľko Hamšíkov. Či sa to podarí, to je otázka. Čo je ale jasné je to, že súčasný model vysielania 15-ročných chlapcov do zahraničia jednoducho nefunguje. Skúsme to teda takto.

A až potom budú chodiť na naše štadióny lepšie návštevy. Pretože v Dunajskej Strede nebýva vypredané pre to, že sa buduje nová aréna. Ale preto, že ľudia cítia, že na tomto mieste vzniká niečo dobré. A naopak, krásnym štadiónom sa ľuďom nezavďačíte, pokiaľ je to len tak na oko. Veď vy viete, o kom hovorím.