Ťažko analyzovať Arsenal. Raz hrajú svetovo, inokedy príšerne. Ak je jedno slovo, akým určite nemožno popísať futbal Arsenalu, tak je to konzistencia. No po včerajšom derby sa zdá, že Gunners konečne našli svoju tvár.

Bola to 11. výhra Arsenalu doma v rade, čo je ich rekord, odkedy v roku 2006 prešli na Emirates. Mesut Ozil, ktorý bol posledné mesiace v klube viditeľne frustrovaný sa rozbehol a opäť dokazuje, v čom je geniálny.

Tradičná kríza Arsenalu prišla túto sezónu nezvyčajne skoro. 4:0 od Liverpoolu, prehra so Stoke. No Wenger dokázal tím vzchopiť a potichu ho vrátiť na správnu cestu. A po sebavedomej výhre nad Tottenhamom si už je každý vedomý faktu, že Arsenal je späť.

Očakávalo sa, že zápasy proti City a Tottenhamu Arsenalu ukážu, kde je ich miesto. Ukázal sa však presný opak. Arsenal síce prehral v Manchestri 3:1, no výkon tímu bol plný bojovnosti, na čo sme uplynulé týždne neboli zvyknutí. Bola to tá prehra, ktorá vám za daných okolností vlastne ani neprekáža, lebo hráči ukážu charakter.

Tento dobrý výkon potom Arsenal preniesol aj do derby a Tottenham doslova prevalcoval.

Mení sa aj nálada na štadióne. Fanúšikovia dali jasne najavo nespokojnosť, keď Wenger predĺžil zmluvu o ďalšie dva roky. A svoje si túto sezónu zlízol aj Mesut Ozil, ktorý až príliš často nejaký záujem o hru. No včera to bolo všetko inak. Áno, bolo to derby, ale Arsenal prvýkrát po dlhej dobe ukázal jednotu na všetkých frontoch. Teda vrátane fanúšikov.

Kritizovaný Ozil si vyslúžil pri striedaní potlesk v stoji, čo bol pekný záver pekného zážitku.

Ak si Arsenal túto fazónu podrží a dokáže vyhrať v nepríjemnom Burnley + doma s Hudderfieldom a Manchestrom United, možno ho fanúšikovia začnú brať zase vážne. Ak pridajú aj výkony, aké predviedli proti City a Tottenhamu, nakoniec to môžu byť oni, kto budú prvým prenasledovateľom City.