Futbalový dirigent, Andrea Pirlo, sa pohyboval prevažne medzi šestnástkami. Jeho nenapodobiteľný “voľný“ štýl sme doposiaľ nevideli zrejme u žiadneho hráča. Talianov typický pokojný, často až znudený výraz tváre ovplyvňoval svetový futbal po dobu vyše 18 rokov. Pirlova kariéra sa odohral v strede futbalového ihriska. „Získať loptu, prihrať ju spoluhráčovi, ktorý skóruje. Hovorí sa tomu asistencia a to je môj spôsob rozdávania radosti,“ Andrea Pirlo.

Narodený 19. mája 1978 v talianskej Brescii, začínal svoju bájnu kariéru v tíme Voluntas a neskôr v mládežníckom tíme Brescie. V profesionálnom futbale debutoval už ako 16 ročný – stal sa najmladším hráčom histórie, ktorý si zahral v prvej divízii. Po triumfe v mládežníckom Viareggio Cupe (1996) dostal Pirlo dôveru trénera Ediho Reju v A-tíme. V priebehu jedného roka sa z legendárneho Taliana stala stabilná súčasť tímu. Z pozície ofenzívneho záložníka strelil 4 góly v 29 zápasoch a keďže mal vtedy iba 19 rokov, odkúpil ho Inter Miláno.

Trápenie v Interi

Napriek nepopierateľnému talentu sa Andrea Pirlo v drese Neroazzurri trápil. Nedarilo sa mu v Serie A ani v Champions League. Aj preto bol v rokoch 1999 a 2001 na hosťovaniach. Počas jeho 2. hosťovania v Brescii sa jeho kariéra definitívne zmenila. Vtedajší klubový tréner, Carlo Mazzone, sa rozhodol zmeniť Pirlovu pozíciu z Trequartista – podhrot na Regista – tvorca hry. Toto rozhodnutie zmenilo jeho kariéru na jednu z najväčších, aké poznáme.

Na tejto pozícii hral Andrea Pirlo spoločne s Pepom Guardiolom či Robertom Baggiom. Napriek ešte veľmi mladému veku sa talentovaný Talian nachádzal vo fantastickej forme, vďaka ktorej si vyslúžil prestup do slávneho AC Milána (2002). Chlapec z Brescie sa z ničoho nič stal lídrom slávneho tímu. Vďaka zraneniam Ambrosiniho a Gattusa sa dostal Pirlo do poriadneho zápasového tempa. Manažér Carlo Ancelotti posadil Pirla na post hlavného “playmakera“ po boku Ruia Costu, Gattusa a Seedorfa. Vtedy ešte fenomenálne AC Miláno triumfovalo v Champions League hneď v sezóne 2002/03. Pirlo si vybojoval taktiež miestenku v reprezentačnom tíme Talianska, s ktorým v roku 2004 získal bronzovú olympijskú medailu.

V lete 2006 dosiahol Andrea Pirlo absolútne maximum, keď doviedol Talianov k titulu Majstrov Sveta, pričom bol v zápasoch proti Ghane, Nemecku i Francúzsku vymenovaný za hráča zápasu. Po veľkom finále prišiel Pirlo s legendárnym výrokom: „V nedeľu 9.júla 2006 som doobedie strávil spánkom a hraním sa na Playstation. Večer som šiel von a stal sa Majstrom sveta vo futbale.“